Ako sa šoféruje v Rusku
Aj keď sa Rusko z rôznych hľadísk radí k Európe, s kultúrou s ktorou sa môžete na tamojších cestách stretnúť má spoločné len máločo. Šoférovanie v Rusku a osobitne v Moskve je šialenstvo, ktoré si dokáže máloktorý našinec predstaviť.
Nejde ani tak o mix exotických vozidiel a zvierat, aké sa bežne pohybujú napr. na ázijských cestách, ale predovšetkým o bezohľadnosť a hrubosť s akou sa vodiči správajú k iným vodičom, chodcom a najmä pravidlám cestnej premávky. V prípade, že sa do Ruska rozhodnete ísť vlastným automobilom, musíte si vybaviť niekoľko oficialít. V prvom rade si treba zaobstarať medzinárodný vodičský preukaz, alebo oficiálny preklad slovenského vodičáku do ruštiny. V poriadku tiež musíte mať techničák a napodiv aj technický stav vozidla. V prípade ak cestujeme autom, ktoré nie je prepísané na vaše meno, treba zájsť k notárovi a dať overiť splnomocnenie na užívanie vozidla. Toľko krátka teória, prax bude oveľa horšia.
Cesty
Začnime však krátkou štatistikou. V roku 1995 malo Rusko
Väčšina vodičov totiž absolútne ignoruje jazdné pruhy a všetky vodorovné značenia. Národným športom je jazda v protismere („Čiara nie je stena"), smerovky sú na aute iba estetickým doplnkom. V súvislosti s jazdnými pruhmi sa viazala zaujímavosť spred niekoľkých rokov. Jedna z najznámejších výpadoviek smerom z Moskvy na západ, ktorá bola miestami rozšírená až na 12-16 jazdných pruhov sa v piatok podvečer menila takmer na jednosmerku! Z Moskvy do Podmoskovia si to totiž namierili húfy vozidiel využívajúc cestu v protismere. V tej neraz zostali voľné iba dva pruhy namiesto pôvodných šiestich. Podobná situácia, ale v opačnom smere sa samozrejme zopakovala v nedeľu. Situáciu síce zlepšili železné zábrany, no vodiči začali využívať chodníky, krajnice a tí s terénnymi autami aj bočné svahy ciest.
Ak som doteraz písal o ignorácii jazdných pruhoch, nemusím sa veľmi rozpisovať o dodržiavaní prednosti chodcov na prechodoch a ignorácii svetelných znamení na semafóroch. Tí prví si totiž užijú slušný adrenalín, tí druhí zasa nevidia dôvod čakať na križovatke s červenou, „ak nič nejde".
Špecialitou ruských ciest je tzv. prezidentskaja polosa, t.j. prezidentský pruh. Tento pruh je umiestnený spravidla v strede cesty, pričom jeho šírka neprevyšuje
I keď sme už spomínali, ako (ne)funguje cestná doprava na diaľničných ťahoch v okolí hlavného mesta, nezmienili sme sa o systéme dopravy medzi mestami. Ak by ste čakali aspoň náznaky cestnej siete, ktorá by spojovala mestá, ostanete prinajmenšom zarazení. Cesty tu zväčša nemajú žiadny asfaltový povrch, sú tvorené pieskom a bahnom. Hlavne v daždivom počasí počas jesene je prejazd týmito cestami otázkou života a smrti. Z priložených obrázkov si môžete urobiť jasnú predstavu, čo máme na mysli.
Ak by ste však čakali, že aspoň v mestách je asfaltový povrch samozrejmosťou, opäť vás vyvedieme z miery. Nie len, že sú niektoré ulice ruských miest nespevnené, väčšina je v katastrofálnom stave. Kto videl ohromné počty obrázkov a neskutočných videí zobrazujúce obrovské diery a výmole dá mi za pravdu. Tie neraz presahujú hĺbku jeden meter, vďaka nízkej kvalite ciest nie sú zriedkavé ani úplne prepady vozovky spolu s práve prechádzajúcimi autami.
Automobily
Tým skôr narodeným oživím situáciu z rannej mladosti, mladším ročníkom pripomeniem značky o ktorých možno doposiaľ nepočuli. V prvom rade však musím ozrejmiť, že vozový park v Rusku je tak rozmanitý ako samotná krajina. Najmarkantnejším dôkazom je hlavné mesto. Pamätám sa na rebríček krajín v predajnosti automobilov Rolls-Royce. Jednoznačne viedlo Rusko a je to hlavne Moskva, kde väčšina týchto luxusných áut skončí. Netýka sa to len luxusných áut, ale aj exkluzívnych športiakov a iných renomovaných značiek. Okrem nich je však Rusko v posledných rokoch dobre známym expandujúcim trhom, kde sa darí množstvu európskych značiek. Stále mu však dominujú domáci výrobcovia s chabou výbavou a rozporuplnou kvalitou. Ide o značky ako Lada, GAZ, UAZ a iné. Nechýba samozrejme licenčne vyrábaný Fiat 124, u nás známy pod názvom „žiguly" a nesmrteľná Lada Niva (VAZ 2121), ktorá sa v prakticky nezmenenej podobe vyrába už od roku 1977. Symbolom „luxusu" napodobujúcim americké klasiky z prelomu 50-tych a 60-tych rokov je určite automobil Volha.
Pri návšteve ruských miest sa však určite oplatí využiť komplex archívnej hromadnej dopravy z čias hlbokého mieru. Budete fascinovaní, či už navštívite podzemnú dopravu Moskvy (metro má aj napriek svojej veľkosti iba šesť ruských miest), ktorá neustále fascinuje návštevníkov vďaka svojej fenomenálnej výzdobe pochádzajúcej z 30-tych rokov minulého storočia alebo sa zveziete s niektorým z dopravných prostriedkov, ktoré často krát potrebujú nutnú modernizáciu.
Skúsenosti
Začnime autoškolou. Získanie vodičského preukazu totiž nie je taká jednoduchá záležitosť ako by sa mohlo zdať. Systém je tak skorumpovaný, že i pokiaľ ste veľmi dobrý vodič, testom bez podplatenia neprejdete. K testom sa samozrejme používajú vozidlá autoškoly, spravidla s nejakou technickou „chybičkou". Počas testu si tak užijete úžasné safari trikov všetkého druhu. Ako som už spomínal, pre úspešné prejdenie je spravidla potrebné podplatiť prítomnú políciu, bežná marža je 200 dolárov.
O bezpečnosti domácej premávky si môžete urobiť jasnú predstavu zo štatistiky spred niekoľkých rokov. Zatiaľ, čo na cesty pribudlo 9% vozidiel, počet dopravných nehôd stúpol o 30%, pričom neuveriteľných 24.7% z nich bolo s fatálnymi následkami. Jedným z dôvodov sú absencie diaľnic a len jednoprúdové cesty na hlavných ťahoch medzi mestami, ak vôbec nejaké existujú. Ďalším faktorom, ktorý sa podpísal na tejto neblahej štatistike sú hodnoty maximálnych rýchlostí. Tá je na „diaľnici" obmedzená na
Aj keď sa to zdá neuveriteľné, v Rusku je tolerovaná nulová hladina alkoholu v krvi. V prípade, že vás zastaví hliadka, v žiadnom prípade sa nesnažte odmietnuť dychovú skúšku alebo rozprávať po anglicky. V tom prvom prípade by vás čakali krvné testy, v tom druhom vysoká pokuta. Takže skúste radšej podplácať. Ak máte peniaze, v Rusku vám prejde všetko.